Autor fotografie: foto: Wikimedia Commons, volné dílo|Popisek: Patria AMV v chorvatském provedení
Slovenská akvizícia pásových BVP je označovaná mnohými za veľmi dobrý príklad zvládnutého nákupu formou medzivládnej dohody. Prispieva k tomu nepochybne kontrast voči veľmi problematickej českej ceste zložitej verejnej súťaže. Obzrime sa ale ešte za slovenskou akvizíciou, ktorá oznámeniu výsledku projektu pásových vozidiel tesne predchádzala. Slovenské Ministerstvo obrany s následným nie príliš čitateľným schválením vládou vybralo prakticky súbežne kolesové bojové vozidlá 8x8 od fínskej spoločnosti Patria. Okrem ďalšieho tým de facto plne nadviazalo na skorší aj súčasným ministrom obrany Naďom kritizovanú a zrušenú akvizíciu, ktorú pripravovala predchádzajúca vláda. Inými slovami: fínska spoločnosť si našla svoju cestu aj v zásadne zmenenom politickom prostredí. Pri pohľade na niektoré jej úspešné obchody z minulosti a na zvláštny priebeh slovenského nákupu je na mieste spozornieť. Prípad Patria je príležitosťou pozrieť sa na to, čo sa deje v politicky najcitlivejších a najzakrývanejších oblastiach západných demokracií: v oblasti zbraní a bezpečnosti štátu.
Ide predovšetkým o päť káuz, ktorých podrobnosti je možné dohľadať na webe corruption-tracker.org. Týkajú sa obchodov, pri ktorých došlo k vyšetrovaniu podozrenia z korupcie, a ktoré fínska spoločnosť uzavrela v roku 1999 Egypte (so štátom kontrolovanou spoločnosťou AZE), o sedem rokov neskôr v Slovinsku (tu už išlo o nám dobre známe vozidlá Patria AMV), v roku 2008 v Chorvátsku (opäť Patria AMV), v Rakúsku (tu išlo o prevody značných čiastok v súvislosti so slovinskou a chorvátskou akvizíciou, na ktoré orgány upozornila banka Reiffeisen), a nakoniec aj o vyšetrovaní spomínaných podozrivých okolností priamo fínskymi orgánmi.
Egypt
V roku 1999 podpísala Patria VammasOy dohodu s AbuZaabalEngineeringIndustries (AZE) o zriadení výrobnej linky pre ťahané 155mm húfnice v hodnote 17-21 miliónov amerických dolárov. V súvislosti s týmto obchodom sa táto najvýznamnejšia fínska spoločnosť mala dopustiť korupcie formou vyplácania "provízií" osobám s rozhodovacou právomocou v oblasti verejného obstarávania.
Egyptský úplatkársky systém vyšiel najavo, keď sa jeden z agentov spoločnosti Patria, technický expert podplukovník (v.v.) ErkkiHeinilä, obrátil na vedenie spoločnosti Patria, aby vyjadril svoju nespokojnosť s výstupmi licencovanej výrobnej linky prevádzkovanej spoločnosťou AZE. Heinilä bol rozčúlený, že vedenie spoločnosti Patria jeho obavy neriešilo, av marci 2007 s príbehom - vrátane obvinenia z podplácania - zoznámil novinára JyrihoRaivu. Podľa Heiniläho vedenie spoločnosti Patria, vrátane vtedajšieho generálneho riaditeľa JormyWiitakorpiho, vedelo o úplatkoch vyplácaných vedúcim pracovníkom spoločnosti AZE v rámci partnerstva. Tieto úplatky v hodnote 9 % hodnoty transakcie boli údajne vyplatené prostredníctvom miestneho sprostredkovateľa Wasfi&WafikDoss&Company. Malo ísť asi o 1,3 milióna, ktoré skončili vo vreckách egyptských úradníkov. Vo Fínsku kauza viedla k odsúdeniu vedúcich pracovníkov spoločnosti Patria, a to za účtovné delikty. Egypťania domácim orgánom a justícii unikli. Riaditeľ Wiitakorpi obvinený nebol, ale situácia si vynútila jeho odstúpenie.
Slovinsko a Rakúsko
Veľmi vážny prípad s významnými dôsledkami sa týka slovinskej akvizície kolesových bojových vozidiel, ktorá okúzlila nedávno, a to hneď na dvakrát, aj slovenské Ministerstvo obrany: Patria AMV. Pôvodne malo ísť až o 135 kusov, vo finále potom iba o tri desiatky. Súdne procesy v Slovinsku av Rakúsku viedli k odsúdeniu niekoľkých členov celej korupčnej siete. Rozsudky vo Fínsku boli však po odvolaní zrušené. Pri preskúmaní trestných stíhaní v kauze Patria pracovná skupina OECD pre korupciu uviedla, že fínski "prokurátori a vyšetrovatelia zdôrazňovali, že v každom prípade existoval dostatok dôkazov na odsúdenie a že oslobodzujúce rozsudky padli kvôli neprimeranej náročnosti na úroveň dôkazov, ktorú súdy vyžadovali. Odhadovaná výška úplatku v tejto kauze v úhrne činí je 3-21 milióna eur pri pôvodnom celkovom rozsahu zákazky vo výške 278 miliónov (po znížení počtu vozidiel potom 75 miliónov eur). Rakúska vetva sa týkala prevodov značných častiach medzi prostredníkmi obchodov Patrie v Slovinsku, a kauzu spája aj s nadväzujúcim škandálom v Chorvátsku.
V roku 2011 sa slovinskí prokurátori zamerali na odsúdenie bývalého ministra obrany Karla Erjavca a bývalého náčelníka generálneho štábu Albína Gutmana, ktorí boli kľúčovými osobami pri rozhodovaní o obchode s obrnenými vozidlami, avšak v procese boli oslobodení od viny. Konanie sa začalo aj proti bývalému premiérovi JanezoviJanšovi, jeho politickému spojencovi JožemuZagoženovi, majiteľovi slovinského priemyselného partnera Patrie Ivanovi Črnkovičovi, dôstojníkovi Tone Krkovičovi a sprostredkovateľovi Walterovi Wolfovi. Wolf a Zagožen však boli z prípadu vylúčení – prví z nich preto, že sa ho nepodarilo v Kanade zadržať, a druhý kvôli chorobe a neskoršiemu úmrtiu na jeseň 2013.
Paralelne sa kauze venoval aj fínsky súd, ktorý zistil štyria manažérov Patrie vinnými zo závažných účtovných trestných činov a udelil im podmienené tresty odňatia slobody, obvinenie proti spoločnosti však zamietol. V roku 2013 viedenský súd odsúdil sprostredkovateľa Hansa-Wolfganga Riedla na tri roky väzenia a uložil mu pokutu 850 tisíc za úplatkárstvo a daňové podvody. A v tom istom roku slovinský súd nižšej inštancie rozhodol, že Janša, Krkovič a Črnkovič sú vinní z prijímania darov za účelom ovplyvnenia tendra; Janša dostal dvojročný trest odňatia slobody, Krkovič a Črnkovič 22-mesačné tresty. Vyšší súd na jar 2015 rozhodol, že pôvodný rozsudok síce preukázal existenciu úplatku a úmysel správcu konkurznej podstaty využiť svoj vplyv na zásah, ale samostatne nepreukázal, že Janša úplatok prijal. Od možnosti obnovy konania bolo nakoniec upustené, pretože od pôvodného podozrenia z trestného činu uplynulo príliš veľa času. V Rakúsku pritom súd potvrdil, že sprostredkovateľ Wolf odovzdal Zagoženovi 900-tisíc eur ako súčasť zálohy na províziu, ktorú premiér Janša požadoval. Odvolací súd však rozsudky zrušil, pretože kódované správy v e-mailoch nepovažoval za dostatočne silné dôkazy.
Chorvátsko
Patria podpísala v roku 2007 zmluvu o dodaní celkom 126 vozidiel AMV za 238 miliónov EUR chorvátskym ozbrojeným silám. Vo februári 2015 potom v tejto veci padol rozsudok, ktorým boli viceprezident spoločnosti Patria VehiclesHeikkiHulkkonen a obchodný zástupca Patrie pre Chorvátsko a Slovinsko ReijoNiittynen odsúdení za úplatkárstvo na 20 mesiacov väzenia. Súd tiež potvrdil obvinenie proti dcérskej spoločnosti Patria. Príjemcovia úplatkov v Chorvátsku trestom unikli.
Kolesové obrnené vozidlá Patria AMV v súčasnosti používa Fínsko, Chorvátsko, Južná Afrika, Poľsko, Slovinsko, Spojené arabské emiráty, Švédsko a ako zatiaľ posledné aj Slovensko. Po voľbách v roku 2020 označil minister Jaroslav Naď predchádzajúci projekt ako "manuál na netransparentnosť", čo s ohľadom na vyššie uvedené podozrenia a súdne bitky zvedené okolo zákaziek spoločnosti Patria v Egypte, Slovinsku, Chorvátsku, Rakúsku a Fínsku dáva dobrý zmysel. K projektu potom pristúpil po svojom a nechal vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti. Okrem celého radu jej problematických bodov sa spätne zdá ako najvážnejší a nevysvetlený problém nevysporiadania významných námietok v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Napriek tomu slovenská vláda nákup vozidiel s podozrivo nízkymi nákladmi životného cyklu schválila. Spoločnosť, ktorej prístup vo vzťahu s politickým konkurentom Naď predtým označil za netransparentnú, zrazu plne jeho nárokom vyhovuje.
Zdroj: Corruption Tracker; Slovenia Times; Daily News Egypt