Nechceme budovať ostnaté drôty, ako to bolo pred revolúciou. Treba prijímať opatrenia, ale zatvárať hranice nie je opatrenie, tvrdí Mikulec

Počas tlačovej konferencii hnutia OĽANO a Priatelia sa pre Security Magazín exkluzívne vyjadril bývalý minister vnútra Roman Mikulec. Uviedol, či sa majú Slováci obávať vlny migrantov, ale aj to, či je za to, aby sa aj naďalej prehlbovala spolupráca medzi Slovenskom a Českou republikou.

Témou celoeurópskej dôležitosti je otázka nelegálnej migrácie. Aké opatrenia a východiská v tomto ohľade vnímate ako efektívne a nevyhnutné?

Nelegálna migrácia je problémom celej Európskej únie (EÚ), dokonca presahuje hranice EÚ. Toky nelegálnych migrantov prúdia do EÚ zo štátov tretích krajín a ich problém riešia viaceré krajiny únie. Riešenie môže byť len na celoeurópskej úrovni. Navrhli sme mnohé opatrenia, ktorými sa EÚ a Európska komisia stotožnila, ako je harmonizácia víz balkánskych krajín s EÚ a ochrana vonkajších hraníc. Každá krajina, ktorá  má vonkajšiu hranicu musí všetky svoje úlohy vykonávať správne, lebo inak hrozí, že si budeme imigrantov prehadzovať z jednej strany na druhú, čo nie je cieľom. Cieľom je ochrana EÚ, ak si ju chceme zachovať a využívať výdobytky, ako Schengen a teda voľný pohyb ľudí a tovarov.

Súhlasíte so strážením južnej hranice s Maďarskom?

Je veľmi populistické tvrdiť, aby sme zaviedli kontroly na celej južnej hranici. Každý normálny človek si vie spočítať, že hranica medzi Slovenskom a Maďarskom má viac, ako 650 km a uzavrieť by si vyžadovalo veľa prostriedkov. Myslím uzavrieť tak, že postaviť policajtov na každých cca 50 m. Ale za to sme predsa bojovali, aby neboli uzavreté hranice medzi členskými krajinami o tom je aj Schengen, a myslím si, že nechceme budovať ostnaté drôty, ako to bolo pred revolúciou. Aj mimoriadna schôdza NR SR, ktorá bola zvolaná stranou SMER, kde chceli toto presadiť je len politickým divadlom na základe ktorého chcú strašiť ľudí a lacné politické body. Oni predsa vedia, že sa to nedá a nie je to efektívnym riešením. Preto sme túto schôdzu nepodporili. My sme podporili schôdzu, ktorá mala na základe snahy aj súčasnej vlády priniesť riešenie aby sme upravili novelu zákona o pobyte cudzincov a zrušili tlačivá, ktoré slovenská polícia vydáva migrantom. Ide o tlačivá o potvrdení a zotrvaní na území SR, ktoré si migranti myslia, že je to nejaké potvrdenie o pobyte a dáva im to právo v rámci EÚ. Čo je hlúposť, je to iba administratívny úkon, na základe zákona, čo je úsmevné, že tento zákon priniesol v roku 2018 do parlamentu Robert Fico na základe podnetu Roberta Kaliňáka, vtedy to schválili. Teraz burcujú národ, že prečo polícia vydáva tieto tlačivá, pritom oni ich presadili. Saková tvrdí, že treba migrantov zatvárať, no nie je na to dôvod, najmä nie tých, ktorí prichádzajú so Sýrie a Afganistanu, ktorí sú podľa smerníc EÚ nenavrátiteľní.

Má sa Slovensko obávať vlny migrantov smerujúcich k hraniciam?

Rozumiem, že občania to vnímajú najmä pri vyjadreniach politikov, že sa ľudia boja, že budú migranti znásilňovať ľudí, kradnúť, že prinášajú zlo. Avšak realita je, že od dnes od minulej jesene nebol zaznamenaný ani jeden trestný čin či priestupok spáchaný migrantom. Ľudia ani nenahlasujú žiadne protiprávne konania týchto migrantov. Zaznamenali boli maximálne veci ako odtrhnutie jablka zo záhrady.

Aké opatrenia by ste urobili s migrantmi, ak by ste sa stali opäť Ministrom vnútra?

Migrácia nie je nový jav, treba rozlišovať legálnu a nelegálnu migráciu. Tá legálna funguje a v mnohých odvetviach pracujú cudzinci, tá nelegálna je problém pre celú EÚ.  Treba prijímať opatrenia, ale zatvárať hranice nie je opatrenie. Ako minister by som pokračoval v tých opatreniach, aké som presadzoval počas môjho pôsobenia. Dal som si poradiť odborníkmi, ktorí v tejto sfére pôsobia viac ako 30 rokov. Tie opatrenia sú tlačiť na Európsku komisiu aby presadzovala harmonizáciu vízovej politiky balkánskych krajín s EÚ. To znamená, aby sa migranti z tretích krajín nemohli tak ľahko priletieť do balkánskych krajín a potom sa už pohnúť cez Maďarsko do západných krajín. Taktiež tlačiť na Turecko, lebo veľká časť migrantov prichádza odtiaľ. Turecko dostáva z EÚ práve na migráciu, preto je dôležité aby Európska komisia plnila záväzky na poli migrácie. Je dôležité riešiť migráciu tam kde vzniká a pomáhať krajinám, ako je Sýria, či Turecko, aby nemali dôvod do našich krajín prísť. A tlačiť aj na predstaviteľov Maďarskej republiky tak, aby bola platná dohoda, na základe ktorej, ak by bolo dokázané, že prišli migranti z Maďarska, aby sme ich vedeli vrátiť, lebo súčasnosti to nie je možné.

Nielen v kontexte napätej bezpečnostnej situácie štáty NATO navyšujú výdavky na obranu na 2 % HDP a viac. Malo by Slovensko tiež posilňovať obranný rozpočet na tejto úrovni?

Podporujem zvýšenie HDP. No je dôležité sa zapodievať aj väčšou podporou zložiek, ktoré zabezpečujú vnútornú bezpečnosť, ako zložky Ministerstva vnútra a policajného zboru. Ako minister som to zahájil aj v minulosti. Presadzoval by som to aj teraz, ak by som mal tú možnosť. Krajiny okolo nás navyšujú počty policajtov a menia taktiky a viac produkujú poriadkových síl a to je potrebné robiť aj v rámci Slovenska. Takže zvýšenie HDP na obranu áno, ale v súvislosti aj toho, aby boli navýšené rozpočtové prostriedky na vnútornú bezpečnosť.

V končiacom období bol realizovaný rad kontroverzných zbrojných zákaziek. Mala by nová vláda pristúpiť k ich auditu?

Je to rozhodnutie novej vlády, ak ho bude chcieť vláda urobiť, nevidím v tom problém. Ale dovolím si tvrdiť, že som sedel vo vláde tri roky, môžem povedať, že prvýkrát v histórii Slovenskej republiky boli zbrojné zákazky transparentné. Myslím si, že nie je potrebné robiť audit, ale je to legitímne, ako si ho vláda urobí.

Ako český magazín nás zaujíma aj slovensko-česká priemyselná spolupráca v oblasti obrany, ktorá má dlhú históriu a rad úspešných projektov (vozidlá a podvozky Tatra, výroba munície a ďalšie). Pokladáte za perspektívnu existujúcu spoluprácu rozvíjať a prehlbovať?

Určite áno, aj sme to deklarovali na fórach. V oblasti vnútornej bezpečnosti a obrany. Historicky má Slovensko a Česko k sebe najbližšie a tieto vzťahy si treba vážiť. Ja si ich vážim, cením a mali sme veľmi dobré vzťahy s kolegami z Čiech. Napríklad sme rozbiehali aj spoločné projekty, ako výrobu hasičskej techniky. Spolupráca prebieha,  vážim si ju a je super, aby aj naďalej pokračovala.