Okolo slovenského nákupu kolesových obrnencov sa vyskytovali a vyskytujú zvláštni ľudia s väzbami na ŠTB. Vyhodnotenie ponúk zostáva nepodpísané

21. 04. 202213:00

Okolo slovenského nákupu kolesových obrnencov sa vyskytovali a vyskytujú zvláštni ľudia s väzbami na ŠTB. Vyhodnotenie ponúk zostáva nepodpísané

foto: MORS; CC BY 3.0/Patria AMV

Nákup kolesových bojových obrnených vozidiel 8x8 (BOV 8x8) na Slovensku sprevádzajú najneskôr od roku 2016, kedy išlo o najväčšiu doterajšiu zákazku v samostatnej slovenskej histórii, zvláštne situácie a okolnosti a pochybujú sa okolo neho aj pozoruhodné osobnosti. Medzi nimi na prvom mieste vtedajší generálny tajomník služobného úradu MO SR označovaný za šedú eminenciu ministerstva Ján Hoľko. Bolo to v čase, keď obrana prešla prakticky kompletne do gescie Slovenskej národnej strany a vplyv tu okrem predsedu strany Andreja Danka mal šéf branno-bezpečnostného výboru parlamentu Anton Hrnko, minister obrany Peter Gajdoš a predovšetkým práve spomínaný Ján Hoľko, ktorý podnikal s generálom Lorencom.

Ľudia spojení so Slovenskou národnou stranou prišli na rezort obrany v čase, keď roky zanedbávané OS SR už urgentne potrebovali modernizovať a posilniť, rozbiehali sa zákazky na nielen na obrnené vozidlá, ale aj nadzvukové stíhacie lietadlá alebo radary. Slovenské médiá si v tom čase všímali neochotu MO SR komunikovať s odbornou i širšou verejnosťou a utajovanie všetkých aspektov prebiehajúcich akvizičných projektov. Podobne ako v podaní dnešného vedenia MO SR aj vtedy boli hlavnou odpoveďou na otázky novinárov a na publikované články predovšetkým obvinenia z presadzovania lobistických záujmov. Aj v tomto ohľade si je pôvodný projekt a aktuálny BOV 8x8 podobný. Vrátane výberu dodávateľa bojových vozidiel a spôsobu jeho presadenia.

Hoľko pred novembrom ‘89 absolvoval Vojenskú politickú akadémiu Klementa Gottwalda, ktorá vychovávala policajných komisárov, dôstojníkov pre veci politické, získal titul RSDr., av ČSLA, resp. vo vojenskej tajnej službe, ktorú v novembri 1989 opustil, dosiahol hodnosť plukovníka. Od roku 1995 potom pán doktor podnikal s neslávne presláveným Aloizom Lorencom, v rokoch 1985-1989 námestníkom federálneho ministra vnútra, ktorý viedol kontrarozviedku ŠtB a v poslednom roku komunistického režimu riadil a komplexne kontroloval protišpionážnu, ekonomickú, ekonomickú, ekonomickú. Spolu s plukovníkom Hoľkom založil firmu Alfa VS podnikajúcu v oblasti ochrany dát.

Okrem ďalšieho bol Hoľko konateľom spoločnosti R-sys, ktorá podľa Denníka N a Aktuality.sk dodala spolu s bývalou firmou miliardára Miroslava Výboha predražené komunikačné prostriedky na riadenie prevádzky na slovenských vojenských letiskách. Výboh bol blízkym spolupracovníkom premiéra Fica, a oi obchodníkom so zbraňami, ktorý bol v auguste 2021 obvinený z korupcie a bol naňho vydaný medzinárodný zatykač. Hovorilo sa o ňom aj v súvislosti s českou korupčnou kauzou pri nákupe vozidiel Pandur II od rakúskej spoločnosti Steyr. Rakúska prokuratúra stíhania Výboha v tejto veci v roku 2016 zastavila.

V roku 2016 sa potom Hoľko na niekoľko mesiacov stal poradcom ministra obrany a následne generálnym tajomníkom služobného úradu, a to s podporou predsedu politickej strany SNS Danka, ktorého Hoľko označil za "viac ako priateľa." Denník Sme v roku 2018 napísal: „O tom, že J. Hoľko je osobným emisárom predsedu Danka na ministerstve obrany, svedčí veľa faktov. Ale najviac skutočnosť, že z jeho úradníckej funkcie sa stal post, z ktorého nielen pripravuje strategické rozhodnutia, ale ich aj realizuje." Čo potvrdil aj dnešný minister obrany Jaroslav Naď, vtedy citovaný ako "bezpečnostný expert a znalec pomerov na ministerstve."

Hoľko presadzoval v pôvodnom projekte obstarania kolesových bojových obrnených vozidiel aj fínske riešenie vo forme nákupu Patria AMV. Jedným z jeho argumentov vtedy bolo, že nemecký konkurent fínskeho uchádzača neponúka zapojenie domácich slovenských zbrojoviek do výroby vozidiel, čo však nebola pravda. Voči spôsobu, akým predchádzajúca garnitúra dospela k výberu fínskych vozidiel od spoločnosti Patria sa po svojom nástupe do funkcie práve Jaroslav Naď ostro vymedzil a označil ho za "manuál na netransparentnosť". Následne však cez desiatky pripomienok voči "štúdiu uskutočniteľnosti" vo vláde presadil prakticky rovnaké riešenie a do septembra má za úlohu podpísať s fínskou spoločnosťou zmluvu. Zatiaľ čo v predchádzajúcom projekte o výsledku rozhodla veľmi úzka skupina osôb okolo Hoľka, v aktuálne rozhodnutom projekte sa minister Naď odvoláva na približne 60 expertov MO SR a OS SR, ktorých mená a explicitné vyjadrenia však nemožno dohľadať a overiť. Na naše otázky v tejto veci MO SR nereagovalo.

Zdroj: sme.sk; investigace.cz; MO SR