Autor fotografie: Wikimedia Commons, volné dílo|Popisek: Polský Rosomak na platformě Patria, Afghánistán 2010
Slovenský nákup 76 kolesových bojových obrnených vozidiel sa začína v mnohých ohľadoch podobať na prípad predchádzajúceho projektu, ktorý po novej vláde zastavil súčasný minister obrany Jaroslav Naď s tým, že ide o "manuál na netransparentnosť". Zdá sa, že MH SR tvrdohlavo trvá na záveroch spornej "štúdie uskutočniteľnosti" a viac ako 54 námietok, z ktorých 39 bolo zásadných, z ktorých 39 bolo nevyhnutných, ktoré prišli v rámci pripomienkového konania iných ministerstiev vlády SR, má v úmysle predložiť vláde na schválenie nákup fínskych vozidiel Patria AMV. Jedným z kľúčových aspektov týchto akvizícií je priemyselná spolupráca. Pozrime sa trochu do histórie a spomínaného predchádzajúceho projektu. Prístup k tejto otázke nabral pozoruhodný obrat. Zhodou okolností v oboch prípadoch v prospech fínskej spoločnosti.
Rovnako ako v Českej republike na konci prvej dekády je náhradou za zastaraných obrnených transportérov OT-64, v súlade so súčasným trendom, modernými bojovými vozidlami pechoty, ktoré okrem schopnosti prepravovať pechotnú pechotu a chrániť ju pred účinkami ľahších zbraní, a to aj vďaka silnej výzbroji padákov, účinne podporujú padáky streľbou automatického dela, guľometu alebo guľometov a vďaka protitankovým riadeným strelám tiež ničia ťažké obrnené zariadenia súpera.
Pôvodným zámerom bolo nahradiť OT-64 poľským BOV Rosomak-Scipio 8x8, ktorý je licencovaným variantom fínskeho vozidla Patria. Tento projekt bol zrušený v roku 2016 s argumentom ekonomickej a vojenskej nevýhody pre Slovenskú republiku. Nahradil ho zámer schválený vládou SR 17. mája 2017, podľa ktorého mal OS SR okrem vozidiel na podvozku 8x8 dostať aj viacúčelové taktické vozidlá na podvozku 4x4. Celková plánovaná investícia predstavovala 1,2 miliardy eur, z čoho 81 vozidiel 8x8 malo stáť 417 miliónov eur. Fínska Patria AMV bola hodnotená ako najlepšia, pričom nemecký boxer spĺňal aj taktické a technické parametre, ktoré však boli drahšie a nemohli sa plaviť. Vozidlá Pandur II, Piranha, Rosomak a Stryker boli umiestnené na iných miestach. Projekt bol predmetom značnej kritiky z mnohých štvrtí a bol zastavený po voľbách v roku 2020.
Vzhľadom na kvalitu nemeckého obrneného vozidla Boxer (ktoré okrem Bundeswehru, holandskej a litovskej armády teraz preberá aj Austrália a Spojené kráľovstvo), je však pozoruhodné, prečo sa na v súčasnosti nezúčastňuje ani jeho výrobca ARTEC GmbH (spoločný podnik kmw a rheinmetall). Vo všetkých prípadoch všetky vývozné objednávky pre tento typ vozidla zahŕňali významný prevod výroby na územie budúceho používateľa. V rámci projektu z roku 2017 to však vtedajší generálny tajomník Ministerstva obrany SR Ján Hoľko nepravdivo poprel: "Keďsme oslovili Nemcov, tak nám povedali, že ichzáujmomnie je s namispolupracovať. Oni nám ponúkli len to, že by naložili do lietadla 81 vozidiel a tie by nám doviezli. Všetkypeniaze, ktoré by sme zaplatili, by odišli do Nemecka."
Výrobca Boxer zároveň počítal a uvítal účasť slovenského priemyslu na výrobe vozidiel, pričom hlavné komponenty elektronických systémov pre tento typ vozidiel vyrábaných pre Nemecko a Litvu sa už vyrábali na Slovensku.
Rovnaký argument použil aj Jaroslav Naď, ktorý v januári tohto roku vysvetlil absenciu nemeckej ponuky neochotou nemeckého výrobcu: "Vozidlo Boxer nám umožňuje požičiavať vo forme súhlasu so zmluvou, čo je to, čo jeho výrobca a s nemeckými ozbrojenými silami. Bolo to však bez zapojenia slovenského priemyslu a za významné ceny."
V novembri 2017 obhajoval Ján Hoľko vtedajší projekt a výber Patria AMV spoločným vývojom s fínskym partnerom, pričom citoval 70 až 75 % domácej slovenskej výroby vozidiel. Zatiaľ čo v roku 2017 bola priemyselná spolupráca a zapojenie domácich spoločností do výroby technológií dôležitým argumentom pre Ministerstvo SR a fínska ponuka v tomto údajne prekonala nemeckú a už v januári 2022 tento aspekt zabránil účasti nemeckého dodávateľa na aktuálne prebiehajúcej zmluve, dnes je situácia presne opačná. Česká republika ponúka Slovensku podiel na výrobe Pandur II až do výšky 75 %, slovenská štúdia realizovateľnosti, ktorú pripravila anonymná skupina údajne približne 60 odborníkov MŽP SR a OS SR, to však nezohľadňuje a z dôvodu podozrivo nízkych nákladov na životný cyklus opäť uprednostňuje fínske riešenie.
Kým v roku 2017 sa spolupodieľalo na tom, že Nemci, a to nie je pravda, neponúkajú priemyselnú spoluprácu, v roku 2022 sa má Slovensko uspokojiť s výrazne menším zapojením domáceho priemyslu, ako by mohlo získať. V oboch prípadoch má z tohto prístupu profitovať fínsky výrobca Patria. Je to veľmi dôležitý parameter, najmä dnes. Akákoľvek príležitosť na rozvoj obranných priemyselných spôsobilostí sa v budúcnosti dobre vyplatí. V súvislosti s vojnou na Ukrajine plánujú štáty NATO výrazne posilniť svoje armády po rokoch zanedbávania a nedostatočného financovania svojich ozbrojených síl a rozvoj obranných priemyselných spôsobilostí je pre to nevyhnutný. Presun výroby moderného vojenského vybavenia má pozitívny vplyv na mnohé oblasti priemyslu nielen priamo brániť, a hoci to autori štúdie uskutočniteľnosti popierajú, má tiež významné multiplikačné účinky na domácu ekonomiku. Ak by sa požadovaný podiel vo výške 40 % dal opísať ako štandard v podmienkach roku 2020 alebo 2021, úplne ignorovať výhody lepšej ponuky v tomto ohľade je krátkozraké. Najmä preto, že hlavný argument pre Patria AMV, to znamená, že viac ako trikrát nižšie náklady na životný cyklus, stojí na vode.
MO SR pod vedením Jaroslava Naďa ide tak ďaleko, že námietky voči svojej štúdii uskutočniteľnosti opisuje ako "nekompetentné spochybňovanie výberového konania skrachovanou spoločnosťou". Jednu z najdôležitejších pripomienok dostalo ministerstvo financií, ktoré vedie Naďov stranícky šéf a expremiér Matovič: "Dôveryhodnosť a overiteľnosťprevádzkovýchnákladov je v tejto fáze dôležitá, tieto náklady majúzásadný vplyv na celkové náklady na životné náklady vozidiel (TCO), a tým pádom na finálne ceny porovnanie alternatív." Čo by malo mať Matovičovo ministerstvo spoločné s neúspešnou firmou zastúpenou v projekte vládou Českej republiky, nie je jasné.
Pri pohľade na dlhoročnú snahu vybaviť slovenskú armádu modernými kolesovými bojovými vozidlami sa nedá čudovať, ako sa argument Ministerstva vnútra SR, bez ohľadu na osobu ministra na čele rezortu, ohýba podľa potrieb fínskeho dodávateľa. Keď konkurenti údajne neponúkajú dostatočnú úroveň presunu výroby na Slovensko, je to nesprávne. A keď ponúka výrazne lepšie podmienky, nie je relevantná a môže byť ignorovaná.
Zdroj: MO SR, pravda.sk, sme.sk, dennikn.sk