Autor fotografie: Wikimedia Commons, volné dílo|Popisek: Patria AMV v chorvatském provedení
Ďalším krokom v sledovanom slovenskom projekte nákupu kolesových bojových obrnených vozidiel (BOV 8X8), v rámci ktorého Česká republika ponúka slovenskej armáde vozidlá Pandur II, bolo medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré prebehlo v skrátenej lehote. Prichádza po publikácii tzv. Štúdie uskutočniteľnosti, ktorá bola v skutočnosti akýmsi predbežným vyhodnotením podaných ponúk, a na jej základe už 21. Marca slovenský minister obrany Jaroslav Naď oznámil vláde, že bolo vybrané Fínskom ponúkané vozidlo Patria AMV. Teda vozidlo, ktorého zvažovaný nákup v prechádzajúcej zrušenej zákazke ten istý minister ostro kritizoval. Námietky vznesené v rámci pripomienkového konania zásadným spôsobom „štúdiu uskutočniteľnosti” kritizujú, označujú ju za nedôveryhodnú a spochybňujú transparentnosť postupu MO SR.
Výsledok štúdie uskutočniteľnosti komentoval 16. Marca štátny tajomník MO SR týmito slovami: „V súčasnosti je vyhodnotenie súťaže vo forme štúdie uskutočniteľnosti na posudzovaní Útvaru hodnoty za peniaze a zároveň bude predložené do medzirezortného pripomienkového konania. Po ukončení tohto procesu a zapracovaní pripomienok ministerstvo obrany odporučí nákup tejto techniky vláde SR. Verím, že sa tak ukončí niekoľkoročný a zdĺhavý proces výberu, ktorý pokladáme pri modernizácii pozemnej techniky za jeden z kľúčových.“
Spomínané pripomienkové konanie však v žiadnom prípade nenaznačuje, že by sa pripomienkové miesta so závermi MO SR, resp. Jeho nešpecifikovanej expertnej skupiny „približne 60” zástupcov MO SR a OS SR, dokázali stotožniť.
„Z dostupných verejnýchzdrojov je však doložiteľné, že z úrovne MO SR už prebehlorokovanie aj navrhnutým a Vládou SR nepotvrdenýmvíťazomtendra. Táto skutočnosť v kontexte k obsahu a nevierohodnosti dokumentu vyvoláva pochybnosti o transparentnosti vykonania a vyhodnotenia tendra a súčasne o účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti použitiaverejnýchzdrojov.“
V čom potom jednotlivé pripomienkové miesta vidia hlavný problém prezentovanej štúdie uskutočniteľnosti? Okrem nejasností ohľadom zvláštne predimenzovanej expertnej skupiny, u ktorej konštatujú absenciu explicitného potvrdenia, že sa všetci členovia skupiny, ktorými sa MO SR zastrešuje, bez toho, aby uviedli ich mená, sa závery stotožňujú, námietky mieria predovšetkým na veľmi podivné porovnanie nákladov životného cyklu ponúkaných vozidiel, tak, ako sme o tom už informovali.
„Vzhľadom na extrémne rozdiely medzi finančným ohodnotením životných cyklov medzi jednotlivými uchádzačmi je možné, že neboli hodnotené rovnaké požiadavky na životný cyklus modelov jednotlivých uchádzačov, čomôže u najnižších ponúk v budúcnosti znamenať dodatočné náklady.“
A také hodnotenie znie trochu mierne, pokiaľ si uvedomíme, že rozdiel medzi fínskych odhadom nákladov na údržbu vozidiel a odhadom v českej ponuke je viac než trojnásobný. Konkrétne u základnej bojovej varianty (v celkovom počte 60 kusov) ide v prípade fínskej druhej varianty ponuky (teda so slovenskou vežou TURRA-30) o čiastku 17 339 580 euro. U vozidiel Pandur II ( s rovnakou vežou) potom tieto dvadsaťročné náklady činia 60 666 096 eur. Je na prvý pohľad viditeľné, že fínska a česká čiastka nemôžu pokrývať rovnaký rozsah plnenia. Aj napriek tomu práve na základe tohto rozdielu, ktorý v celkom súčte znamená, že fínska ponuka bola cenovo nižšia, bolo prijaté rozhodnutie o výbere vozidiel Patria AMV.
„Z hľadiskaponukovej ceny je totiž výpočet TCO (Total Cost of Operation, celkové náklady zahrnující pořizovací cenu vozidel, náklady 20letého životního cyklu, náklady na prvotní výcvik a prvotní logistiku) ten parameter, ktorý posúva inak z hľadiska skutočne vynaložených prostriedkov na obstaranie BOV 8x8 drahšiu fínsku ponuku na prvé miesto hodnotenia,“ kritizujú výsledok pripomienkové miesta a žiadajú opätovný rozklad tohoto ukazovateľa a jeho záväzné zakotvenie v zmluve.
Pripomienkové miesta si pritom povšimli v štúdii uskutočniteľnosti množstvo ďalších miest, ktoré významným spôsobom spochybňujú jej dôveryhodnosť. Niektoré porovnávané takticko-technické požiadavky na rôznych miestach pri rôznych vozidlách nie sú uvedené , bez toho aby si autori štúdie resp. MO SR od uchádzačov vyžiadali ich doplnenie. V týchto aj v ďalších prípadoch pritom jednotlivé vozidlá ani nesplnili požadované hodnoty. Z nejasných dôvodov to však autori štúdie ani nekomentujú, ani nezohľadňujú vo výsledku. Nejasná je tiež medotika hodnotení „Ministerstvo obrany nezverejnilo váhy jednotlivých parametrov v rámci hodnotenia technickej hodnoty, teda nie je možné zhodnotiť efektivitu jednotlivých riešení. Schopnosť plávať nemôže byť nadradená úrovni ochrany BOV,“ nájdeme vo výstupu z pripomienkového konania.
Pripomienkové miesta tiež dokumentu vyčítajú absenciu príloh s podrobným rozborom jednotlivých ukazovateľov, na ktorých autori postavili svoj záver, vrátane napríklad protokolov o testovaní vozidiel. „Tým sú uvedené slovné hodnotenia nepreskúmateľné. Vo vyššie uvedenom zmysle možno konštatovať, že dokument nevytvára predpoklad pre objektívne, transparentné, nespochybniteľné a preskúmateľné rozhodnutie vo veci víťaza tendra a k tomu je potrebné ho doplniť o relevantné údaje.“
Akým spôsobom budú pripomienky vysporiadané nie je jasné. Jasné ale je, že predložená štúdia uskutočniteľnosti svojim spôsobom pokračuje v smere, ktorý v minulosti minister obrany Jaroslav Naď označil za „manuál na netransparentnosť,” a jej výsledok je spochybniteľný a spochybňovaný. Predovšetkým vysoký rozdiel v nákladoch životného cyklu pri porovnateľných kúpnych nákladoch vozidiel je problémom, s ktorým sa bude musieť MO SR seriózne vysporiadať a jeho rozklad o overení môže veľmi dobre s konečným poradím ešte pohnúť.
Zdroj: MO SR