Ivan Otto Schwarz - Slovák ktorý potopil nacistickú loď. V 16 rokoch narukoval do armády, klamal o svojom veku

Ivan Otto Schwarz - Slovák ktorý potopil nacistickú loď. V 16 rokoch narukoval do armády, klamal o svojom veku
Autor: Screenshot/Youtube|Popisek: Ivan Otto Schwarz
12 / 05 / 2018, 08:00

Legenda československého odboja, bol jeden z posledných žijúcich československých príslušníkov britského Kráľovského letectva (RAF) počas druhej svetovej vojny. Zomrel v januári 2018.

Ivan Otto Schwarz

Narodil sa 11. decembra 1923 v Bratislave, no celé detstvo prežil v Bytči. Pred 2. svetovou vojnou ho rodičia poslali na gymnaziálne štúdiá do Walesu.

Do školy vo Winchestri prišiel vo februári 1939. Onedlho na to sa však Československo vytratilo z politickej mapy Európy. Otec už nemohol Ivanovi platiť školné, a ten musel školu zmeniť.Po vypuknutí vojny sa rozhodol Ivan Schwarz narukovať do anglickej armády. Túžil stať sa letcom. Tieto plány však mali jeden zásadný problém – Ivan mal v tom čase len 16 rokov. Na prehliadke u lekára tak klamal o strate dokladov, a nakoniec ho prijali. Po porážke Francúzska a prechode Československej armády do Veľkej Británie ho preradili k týmto jednotkám. Lenže nakoniec sa velitelia dozvedeli aj jeho skutočný vek. Keďže už bol mobilizovaný, nadriadení nevedeli, čo s ním majú robiť. A tak ho vysielali na rôzne špeciálne výcviky, ktoré preňho boli neskôr veľmi užitočné. Jedná z najvýznamnejších a najúspešnejších bojových operácií, na ktorej sa Ivan Schwarz zúčastnil, sa udiala 27. decembra 1943. Posádka čs. Liberatora GR. Mk. V BZ796 (H) pod velením Oldřicha Doležala potopila nemeckú ozbrojenú obchodnú loď Alsterufer, ktorá dopravovala z japonského prístavu Kóbe pre nacistické Nemecko náklad strategických surovín do francúzskeho prístavu Bordeaux. Na tomto mimoriadnom úspechu 311. čs. bombardovacej perute sa v pozícii horného strelca podieľal aj Ivan Schwarz, ktorý bol 7. februára 1944 za tento čin aj s ostatnými členmi posádky na základni Beaulieu vyznamenaný Čs. vojnovým krížom. Tie vlastnil dokopy tri. Ako s úsmevom spomínal mohli byť aj štyri.

Počas jednej z bojových akcií vo vzduchu sa letci občerstvovali. Lety totiž trvali bežne 8 až 12 hodín. Ivanovi vypadol z ruky sendvič a keď ho chcel zachrániť, ventilátor vo vývode kúrenia mu odsekol niekoľko článkov z prstov na ruke. Po pristátí si veliteľ s údivom obzrel Schwarzove zranenie, ale keď sa dozvedel o okolnostiach, ktoré k nemu viedli, tak sa obaja zasmiali, že ľutuje, ale za toto ho na vyznamenanie navrhnúť nemôže. Oficiálne nalietal viac ako 1200 operačných hodín počas bojového nasadenia. Ako však sám priznáva, mimo evidencie to bol aj dvojnásobok. Občas sa totiž stalo, že niektorý letci neprišli včas na štart, vtedy si Ivan v čase osobnéhe vojna zobral službu aj za nich, mal dobrú partiu kamarátov ktorá si vždy pomáhala. 

Zapomenutý hrdina zpod Orlických hor a jeho vzácný dárek britské RAF - pilot František Trejtnar

Ivan Otto Swarz po vojne.

Po víťazstve nad fašizmom sa vrátil do Československa a od roku 1945, pôsobil ako letecký dôstojník Československej armády v Prahe. V súvislosti s rastúcou nedôverou a vykonštruovanou predpojatosťou voči účastníkom západného odboja v armáde, vrátane letcov čs. perutí v RAF, zo strany štruktúr štátnej bezpečnosti, zobrazujúcej postupne obrazy vnútorného nepriateľa Československa. Ivan Schwarz intuitívne vytušil zlobu času, ktorá s novým režimom doslova pristrihla krídla prakticky všetkým, ktorí nasadzovali svoje životy v západnom odboji. V dobe prenasledovania a chystaných monštruóznych procesov sa s tými, ktorých si po vojne vzmáhajúca sa obnovená Československá republika mala vážiť, rozhodli tajné služby a nastupujúca komunistická moc bezodkladne a „bezo zvyšku“ porátať...

„Niektorí kolegovia, ktorí tu zostali, skončili v komunistických koncentračných táboroch. Ďalší tiež utiekli a vrátili sa do Anglicka. Niektorých zobrali späť do RAF. Ja som už ale išiel do civilu,“ vysvetlil v minulosti  Ivan Schwarz a dodal: „Bol som zasnúbený, mal som za sebou tri havárie a žena chcela, aby som prestal lietať, tak som prestal. Odvtedy pracujem v zahraničnom obchode,“

prezradil o svojich vtedajších pohnútkach Ivan Schwarz, ktorý sa s veľkou obľubou vracal aj počas života v Londýne na Slovensko, najmä však do jeho najmilšej Bytče najmä pre zhoršujúcu sa politickú situáciu a spoločenskú klímu v krajine, sa Ivan Schwarz rozhodol koncom roku 1945 pre návrat do Londýna. V Roku 1946 ho demobilizovali z armády.

Z Československa sním do Londýna prišla aj jeho manželka, Ivan nevedel čo bude robiť, cez vojnu nešetril a teraz mal v peňaženke 50 libier . Začal hľadať partnera na podnikanie, ktorého našiel a spolu začali podnikať. Usadil sa v Londýne.

Ivan Schwarz (druhý zľava) ako mladý letec Royal Air Force.

Tam žije dodnes, pričom sa celý život až do neskorého veku venoval podnikaniu a záslužnému pripomínaniu významu a úspechov bojovej slávy čs. perutí v RAF, za čo sa mu dostávalo aj v najvyšších britských spoločenských kruhoch uznania a úcty. Ivan dostal počas svojho života mnoho vyznamenaní. Do roku 2009 pôsobil Ivan Schwarz ako prvý Slovák v histórii na pozícii prezidenta Zväzu letcov slobodného Československa so sídlom v Londýne.

Polský hrdina ze Spitfiru. Letec ve službách RAF Tadeusz Stabrowski pomáhal zachránit Británii

Okrem celého radu vyznamenaní sa Ivanovi Schwarzovi dostalo uznania aj v rodnom Slovensku: v roku 2005 vyznamenal 8. mája prezident SR Ivan Gašparovič Ivana Schwarza vyznamenaním Radu Bieleho dvojkríža III. triedy. Pri príležitosti 60. výročia skončenia 2. svetovej vojny udelil prezident SR toto vyznamenanie generálmajorovi Ivanovi Schwarzovi „za mimoriadne zásluhy v boji proti fašizmu počas 2. svetovej vojny a zásluhy o Slovenskú republiku.“

V auguste 2010 pri príležitosti 66. výročia Slovenského národného povstania, vtedajšia premiérka SR Iveta Radičová na stretnutí s vojnovými veteránmi poctila Ivana Schwarza Pamätnou medailou Milana Rastislava Štefánika.

Ivan Otto Schwarz zomrel 4. januára 2018 v Londýne. Napriek vysokému veku bol do posledných dní života aktívnym človekom, ktorý mal viacero úspešných firiem. V posledných rokoch už nie pravidelne, ale za účelom rôznych pamätných akcií a výstav, viackrát s radosťou navštívil rodné Slovensko.

Zdroje: zilina.sme.sk, dennikn.sk, pravednes.cz/

Knižné zdroje: RAJLICH, Jiří. Potopení německé lodi Alsterufer (dokončení). Historie a plastikové modelářství. Květen 2004, roč. XIV., čís. 5, s. 14-18. ISSN 1210-1427

Tagy článku

SECURITY magazín je ve své tištěné podobě první a jediný český odborný časopis o komerční bezpečnosti a vychází od roku 1994. SECURITY magazín se orientuje především na profesionály v přímém výkonu služby v soukromých bezpečnostních agenturách a ve firmách, které poskytují technické bezpečnostní služby. Je určen také manažerům, kteří uvedené služby prodávají a řídí a bezpečnostním specialistům, kteří bezpečnostní služby nakupují v soukromém i státním sektoru. Zkušenosti a informace v SECURITY magazínu jsou ale určeny i laické veřejnosti, potenciálním zákazníkům, kteří o bezpečnosti velmi často mluví a ne vždy jí rozumí nebo chápou její specifika. SECURITY magazín chce tradiční spoluprací s akademickým prostředím a experty v oboru dokázat, že komerční bezpečnost je multioborová disciplína, úzce propojená požadavky norem a předpisů a je v mnoha ohledech založena na moderních vyspělých technologiích, které mohou instalovat a provozovat pouze vzdělaní specialisté.

Cookies nám pomáhají k Vaší spokojenosti

Tento web používá soubory cookies k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti.
Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Další informace