Jozef Gabčík, účastník atentátu na Heydricha

Jozef Gabčík, účastník atentátu na Heydricha
Popisek: Jozef Gabčík
21 / 04 / 2018, 08:15

Jeden z najznámejších hrdinov československého odboja počas druhej svetovej vojny - Jozef Gabčík.

Narodil sa 9.4.1912 v dedinke Poluvsie v Rajeckej doline do rodiny robotníka Františka, ktorý chodil na práce do Spojených štátov a Argentíny a matke Márií, Jozef mal aj troch súrodencov- dvoch bratov Alexandra, Michala a sestru Františku. Po tom, čo ukončil základné vzdelanie v obecnej a meštianskej škole v Rajeckých Tepliciach, odišiel ako 15-ročný do Čiech, kde žil u rodiny kováča J. Kunikeho v Kostelci nad Vltavou. Tu sa v roku 1932 vyučil za kováča a zámočníka. Na vojenskú dráhu nastúpil 1. októbra 1932, kedy narukoval k Pechotnému pluku 14 v Košiciach.

Čechoslováci proti samurajům: neznámá, ale slavná historie II. odboje na pacifické frontě

V Prešove absolvoval poddôstojnícku školu s veľmi dobrým prospechom. Dosiahol hodnosť desiatnika a po skončení prezenčnej služby v roku 1934 na vlastnú žiadosť pokračoval v službe ako poddôstojník a bol povýšený na čatára. V roku 1937 odišiel z armády a stal sa civilným zamestnancom továrne na výrobu bojových plynov v Žiline. Tu sa pri úniku plynov zranil a bol preložený do skladu v Trenčíne. Pred príchodom Nemcov poškodil prepravné zásobníky na bojové plyny.Za to mu hrozilo zatknutie pre sabotáž no 4-6 júna 1939 stihol újsť do Krakova, kde sa prihlásil k česko-slovenskému vojsku. Tu sa zoznámil so svojím neskorším kamarátom Janom Kubišom. Spolu s ním odplával v júli roku 1939 do Francúzska, kde sa zaviazali slúžiť v Cudzineckej légii. Nastúpili k 1. pluku v Sidi bel Abbes a 26. septembra 1939 v Agde sa zaradili do formujúcej sa československej zahraničnej armády vo Francúzsku. Gabčík bol zaradený ako zástupca veliteľa guľometnej čaty 1. pešieho pluku. 29. decembra 1939 bol povýšený do hodnosti čatára a zúčastnil sa bojov o Francúzsko v roku 1940. Po porážke Francúzska bol 12. júla 1940 loďou evakuovaný do Británie, kde požiadal o preradenie k letectvu. Od 2. do 22. februára 1941 absolvoval kurz pre rotmajstrov a bol povýšený na rotmajstra. Vďaka odporúčaniu pplk. Barovského bol zaradený do výcviku pre plnenie úloh zvláštneho určenia a stal sa jedným z prvých ôsmich absolventov kurzu útočného boja v Škótsku a to už pravdepodobne ako člen jednotky špeciálnych operácií, ich úlohou bola špionáž a sabotáže na nepriateľskom území. Cieľom tejto skupiny sa však stal Zastupujúci ríšsky protektor v Čechách a na Morave SS-Obergruppenführer Reinhard Heydrich. Po ukončení výcviku bol v noci z 28. na 29. decembra 1941 so skupinami Silver A a Silver B vysadení bombardérom Halifax nad územím Protektorátu. Zoskočili v zóne Nehvizdy u Prahy. Počas plánovania atentátu bývali Gabčík s Kubišom u rodiny Moravcových, ktorá im poskytla úkryt. Heydrich býval na zámočku v Panenských Břežanoch a jeho ranná cesta do Prahy bola ideálnym časom pre atentát. Ako miesto bola vybraná zákruta ulice „V Holešovičkách“ v pražských Kobylisoch.

Veřejnost si připomněla výročí smrti velkého muže a hrdiny československého odboje Pravomila Raichla

27. mája o 10:30 prechádzal Heydrichov čierny Mercedes- Benz 230b Kirchmayerovou triedou, v momente keď zatočili do zákruty, vbehol Mercedesu do cesty Jozef Gabčík so samopalom Sten, ktorý sa však zasekol. Nedávno objavili historici vyšetrovaciu správu českej polície pre pražské gestapo, v ktorej sa uvádza, že sa v nábojovej komore vzpriečil jeden z nábojov. Heydrich vravel svojmu šoférovi SS-Oberscharführerovi Johannesovi Kleinovi „Zabi toho hajzla“. Potom zaznel výbuch. Kubiš hodil na Mercedes pripravenú bombu, ktorá vybuchla a zranený Heydrich vyšiel z vozidla a s Kleinom začali strieľať po atentátnikoch. Klein sa potom vydal prenasledovať Jozefa Gabčíka, ktorý ho pri naháňačke pri mäsiarstve Brauner postrelil do nohy a atentátnici ušli. Heydrich bol dopravený do Nemocnice na Bulovke, kde bol ihneď operovaný aj napriek tomu, že Himmler poslal do Prahy svojho osobného lekára Dr. Karla Gebhardta, ktorý ho mal zachrániť. O týždeň zomrel Heydrich na sepsu organizmu nadránom v nemocnici. Gestapo okamžite rozbehlo pátranie a bolo zatknutých okolo 13 000 ľudí, bolo vyhlásené stanné právo a zákaz vychádzania, začali domové prehliadky. Na základe irelevantných obvinení bez dôkazov boli vypálené obce Lidice a Ležáky a mužské obyvateľstvo týchto obcí postrieľané. Začali sa popravy odbojárov, či obyčajných ľudí pre nacistami vymyslený dôvod schvaľovania atentátu. Takto sa smutne preslávili napríklad Kounicové koleje v Brne či väznica na pražskom Pankráci. Zo strachu o seba a svoju rodinu, ale hlavne zo zbabelosti udal svojich kamarátov parašutista Karel Čurda pražskému gestapu. Za toto udanie dostal Čurda odmenu 500 000 ríšskych mariek a v roku 1947 ho popravili za velezradu. 18. júna 1942 nadránom o 4:15 prichádzajú jednotky Schutzpolizei a Waffen-SS do Resslovej ulice v Prahe a uzavierajú okolitú štvrť a obkľučujú chrám s.v. Cyrila a Metoda, kde sa ukrývajú parašutisti. Násilne vniknú do kostola a začala prestrelka po dlhotrvajúcom boji esesáci prenikajú na chór chrámu, kde nachádzajú mŕtvych Adolf Opálku aj Josefa Bublíka. Kubiš bol ťažko zrazený a zomrel v sanitke pri prevoze do nemocnice. Tam našli Nemci ešte jedny šaty a zistili, že v kostole sa nachádza viac osôb, po čase objavili kryptu, v ktorej boli schovaní ostatní parašutisti. Na miesto sú privolaní aj českí hasiči, ktorí pomáhajú vytápať parašutistov v krypte vodou. Po tom, čo parašutistom došla munícia, Jozef Gabčík spolu s Jaroslavom Švarcom, Janom Hrubým a Josefom Valčíkom spáchali v krypte chrámu samovraždu, aby sa vyhli zajatiu. V 7-hodinovom boji dokázali odolávať presile 700 vojakom SS a polície. Padli ako hrdinovia! Česť ich pamiatke! Po Jozefovi Gabčíkovi nesie čestné pomenovanie 5.pluk špeciálneho určenia v Žiline. 

Tagy článku

-->