Občania ich vítali ako hrdinov, komunistický režim ich však videl inak. Smutný koniec československých letcov z RAF

Občania ich vítali ako hrdinov, komunistický režim ich však videl inak. Smutný koniec československých letcov z RAF

Československý letci sa po vojne vracali domov do rodného Československa, kde ich hlavne občania vítali ako hrdinov, ktorí bojovali za ich slobodu a vlasť. Letci mali obrovské skúsenosti s pilotovaním a taktiež aj podzemný personál mal skúsenosti, ktoré sa v armáde zišli. Avšak postupom času, ako sa komunistická moc dostavala do popredia začali letcov z armády vyhadzovať, odsúvať ich do úzadia.

Leteckými jednotkami na západe prešlo v rokoch 1939-45 bezmála 2 500 československých vojakov, jedná sa o lietajúci, alebo podzemní personál. Vojnové straty boli vysoké: 529 mŕtvych a nezvestných, 250 zranených a 52 zajatých. Do vlasti sa behom roku 1945 vrátilo celkom 1 359 príslušníkov, ďalších 250 zostalo v zahraničí. Najviac (cez 200) vo Veľkej Británii, ďalej vo Francúzku, Kanade, USA, ale taktiež v Argentíne či Alžírsku. V armáde v Československu zostalo slúžiť v roku 1946 len asi 450 bývalých príslušníkov čs. letectva zo západnej fronty. Aj pred februárom 1948 sa mnoho tých, ktorý v zahraničí bojovali za náš štát, za našu slobodu, nestretali s pochopením a často boli odsúvaný do úzadia, v ich funkciách v letectve ich vystriedali ihneď ako boli vyškolený mladí letci, noví personál. Takto boli vymení skoro všetci. Mnohí príslušníci západného odboja boli obvinení zo „špionáže pre západné mocnosti“, uväznení, a odsúdení k dlhoročnému žaláru, či k ťažkým a nebezpečným núteným prácam. Až po roku 1989 boli príslušníkom západného odboja priznané ich zásluhy a došlo tiež k rehabilitácii politicky prenasledovaných. Mnoho z nich bolo prepustených z armády a pri hľadaní práce mali obrovské problémy, vravievali že sa cítia ako cudzinci vo vlastnom štáte. Avšak to najhoršie prišlo po roku 1948, všetci boli označený za odporcov režimu a pre tých miesto v štáte nebolo. Približne 400 ihneď po februári 1948 odišlo do zahraničia, či už v zálohe alebo v činnej službe. Mnoho z nich sa rozhodlo utiecť do zahraničia, hlavne do západných krajín ako USA, Kanada, Veľkej Británií. V službách RAF ich znovu našlo uplatnenie približne 100. Pokiaľ sa im nepodarilo utiecť včas tak trpeli nielen oni, ale aj celá ich rodina. Stretávali sa s rôznymi formami perzekúcii a utláčania. V roku 1950 zostalo v armáde slúžiť len 13 bývalých príslušníkov RAF. Išlo však len o tých ktorý mali známosti na vyšších miestach, avšak aj tak mali zákaz lietať. Čistky neboli len v armáde ale aj v civilnom letectve, kde bývali letci zo západu pôsobili. Najvýznamnejší útek je asi ten, ktorý sa podaril Oldřichovi Doležali.

Válečný veterán RAF vzdal hold první Češce sťaté německou gilotinou

Oldřich Doležal bol kapitán v 311. peruti R. A. F. Patril k najúspešnejším československým vojnovým letcom. Jeho najväčším úspechom bolo potopenie nemeckej vojnovej lodi Altsterufer, ktorá viezla náklad wolframu pre zbrojní priemysel pre Tretiu ríšu.V roku 1950 Doležal dostal od známeho úradníka z ministerstva vnútra tajnú správu, že je na zozname letcov, ktorý majú byť čo najskôr zatknutý. Dohodol sa s bývalými kolegami z R. A. F. a previedli trojnásobný únos dopravných lietadiel Československých aerolínií.

Jedno pilotoval Vít Angetter a  štartovalo v Brne.

Druhé pilotoval pilot Ladislav Světlík a štartovalo v Ostrave

Tretie pilotoval Oldřich Doležal a to štartovalo v Bratislave.

Spolu bolo na palube 80 pasažierov z nich 26 požiadalo o azyl na západe v a ostatný sa vrátili. Letci ktorý uniesli lietadla, boli zatiaľ v Československu odsúdení k trestu smrti, a pasažieri ktorý požiadali o azyl, boli odsúdení na 25 rokov väzenia.

Oldřich Doležal odišiel do Anglicka, kde pracoval ako civilný pilot, avšak najprv musel spraviť nové skúšky pretože aj keď celý čas pôsobil ako letec, tak britské úrady o tom nemali údajne žiadne záznamy. Po skúškach pracoval ako britský civilný pilot . V Anglicku bol taktiež sledovaný československou tajnou službou a neustále musel žiť v obavách že bude unesený, to sa však nestalo. Do Československa sa už nikdy nevrátil. Zomrel v roku 1983.

Před 73 lety vznikla zřejmě nejslavnější válečná fotografie druhé světové války

Tí čo nestihli utiecť, to mali ťažké, uvediem príklad pár letcov a ich následne tresty.

JANOUŠEK Karel

- 19 rokov ťažkého väzenia

MRVÍK Antonín

- odsúdený na 15 rokov

MÜLLER Silvestr

- uranové doly, zastrelený pri úteku 28/01/54

SCHOŘ Karel

- odsudený na 16rokov, veznený 9,5 roka

ŠVERMA Arnošt

-vysťahovaný z Prahy, dcera zákaz študia

ŠIMON Eduard

-zastrelený StB pri zatýkání na ulici

PLAŇAVA Miroslav /POYSER/

-zastrelený vo Viedni 2 agentami ČSSR

CHRÁST Vlastimil

-odsúdený na 15 rokov.

ALTMAN František

-12 rokov ťažkého žalára

Mnoho letcov bolo poslaný do TNP (tábora nútených prác)

KONOPICKÝ Alois

-2 roky TNP Mírov

FAJTL František,

-1,5 roku TNP Mírov

KVĚT Richard

-2 roky TNP Mirov

STUDENÝ Antonín

-1949 – 1951 TNP Mírov

Neprehliadnite na Security magazíne:Defence- tanky, lode, lietadla, ozbrojené vozidlá. Aké sú najnovšie trendy v zbrojnom a obranarpnom priemysle? S nami viete viacej. 

Tagy