Otto Smik - legenda československého odboja

Otto Smik - legenda československého odboja
Popisek: Otto Smik
16 / 08 / 2018, 13:00

Jeden z najznámejších letcov československého odboja - Otto Smik.

Otto Smik sa narodil 20. Januára 1922 v meste Boržomi pri Tbilisi v Gruzínsku do rodiny bývalého vojaka c.a.k. armády, ktorý padol počas prvej svetovej vojny do ruského zajatia. Otto zdedil po otcovi technický talent a hĺbavosť. Túžbu po lietaní prejavoval už v rodnom Gruzínsku, kde začal stavať svoje prvé modely lietadiel a neskôr sa v tejto záľube stále zdokonaľoval. V roku 1934 sa manželia Smikovci spolu s deťmi presťahovali na Slovensko. Tu rodina našla svoj nový domov. V rokoch 1937 až 1939 študoval na Obchodnej škole v Bratislave. Po skončení štúdia sa rozhodol odísť 18. marca 1940 k odboju. Ušiel najprv do Budapešti, kde sa prihlásil na francúzskom konzuláte a vydali mu nové doklady.

Do Francúzska sa dostal trasou cez Juhosláviu, Grécko, Turecko a Libanon. Keď prišiel do Francúzska vstúpil Otto Smik do formujúcej sa čs. armády vo francúzskom Agde, no po tom čo padlo Francúzsko musel újsť do Británie. Na palube lodi Apapa sa 7. Júla 1940 dostal do prístavu v anglickom Liverpoole. Vstúpil do RAF, kde začínal ako obyčajný vojak od najnižšej šarže. Zdokonaľoval sa v angličtine a rád športoval. Ako veľa československých pilotov aj on absolvoval výcvik v Kanade. V júli 1942 skončil výcvik s výborným hodnotením a vrátil sa do Anglicka. Od 22. mája 1942 už mal na svoj vek nevídanú britskú hodnosť Pilot Officer, pričom v rámci československej armády bol iba desiatnikom. Po absolvovaní poslednej výcvikovej etapy nastúpil Otto Smik 5. januára 1943 k 312. československej stíhacej peruti. O dva dni neskôr však bol preložený k 310. peruti. Otto nebol veľmi  obľúbení medzi pilotmi, strpčovali mu život a tak na vlastnú žiadosť odišiel k britskej jednotke. Tu dosiahol skvelých výkonov, 122. stíhacej peruti lietal na vtedy najnovšej verzii Supermarine Spitfire – F. Mk. IX. Hlavnou úlohou perute bol sprievod bombardérov na ciele v severnom Francúzsku, Belgicku a Holandsku. Prvé vzdušné víťazstvo získal 13. marca 1943. V súboji s Messerschmittmi Bf 109G a Focke-Wulfmi Fw 190 zostrelil jeden Bf 109G. Najskôr bol zostrel uznaný ako pravdepodobný, neskôr mu bol prvý zostrel potvrdený. Najväčší vzostup však prišiel v službe pri 222. stíhacej peruti, kde Smik dosiahol 7 zostrelov a stal sa najúspešnejším československým stíhačom v RAF. 20. októbra 1943 mu britské velenie vyznamenanie záslužný letecký kríž D.F.C.. Tu aj 18. októbra 1943 dolietal svoj prvý letecký turnus.

psali jsme: Neuvěřitelný příběh slavného britského pilota. I bez nohou se stal stíhacím esem RAF

Po odpočinku opäť nastúpil 15. marca 1944 do Druhého turnusu k 310. československej peruti, ktorá sa pripravovala na operáciu Overlord (vylodenie spojencov v Normandií 6.6.1944).Po vylodení bolo ich úlohou chrániť invazné pláže a napádať nemecké konvoje techniky. Zakrátko však bolo 134. Letecké krídlo presunuté k Londýnu. V júli 1944 totiž Nemci nasadili svojú novú zbraň raketu typu V-1, tieto rakety boli zo základní vo Francúzsku odpaľované na Londýn. 8. júla 1944 zničil Otto Smik tri tieto nové rakety a stal sa veliteľom 312. československej perute. Prvykrát Smika opustilo šťastie 3. septembra 1944, vtedy 312. a 310. čs. stíhacia peruť boli súčasťou sprievodu bombardérov Halifax. ktoré smerovali na letisko Soesterberg. Na spiatočnej ceste temperamentný Smik, nezvyknutý zaháľať, zaútočil so svojou štvoricou na letisko Gilze Rijen, kde zbadal lákavú korisť - asi tridsať zamaskovaných bombardovacích Junkersov. V okamihu, keď sa spúšťal k útoku, začala prudko a presne páliť nemecká  protilietadlová obrana. Smik síce dva Junkersy zapálil, ale sám dostal tri zásahy, po tom čo sa mu nepodarilo vyskočiť s padákom núdzovo pristál pri dedinke Prinsebeek.Len vďaka pomoci holandských odbojárov sa mu podarilo prejsť nemecké línie a 29. októbra 1944 ho dopravila americká Dakota späť do Anglicka.13. novembra 1944 bol menovaný do hodnosti Sqadron leader a stal sa veliteľom britskej 127. stíhacej perute. Činnosť jeho jednotky pozostávala predovšetkým z priamej leteckej podpory britských pozemných jednotiek na bojiskách v Holandsku. Smik vo svojej novej funkcii pôsobil len dva týždne.

Dňa 28. novembra bol totiž pri útoku na železničné zoradisko v Zwolle znovu zostrelený nemeckou protileteckou obranou a už sa z boja nevrátil. V roku 1946 bol in memoriam povýšený do hodnosti nadporučíka a v roku 1991 na plukovníka. V roku 1995, po vzniku samostatného Slovenska, bol povýšený na generálmajora in memoriam. Kedže si Nemci neboli istí jeho identitou Smikovo telo bolo najprv pochované v Kranenburgu s tým, že ide o „neznámeho Angličana“ 30. 11. 1944. Po oslobodení ho omylom identifikovali ako Belgičana L.J.M. Taymansa, ten však v skutočnosti pilotoval druhý zostrelený stroj, ktorý bol až do roku 1965 zakrytý bahnom vo vodnej priekope na mieste dopadu. Až keď lietadlo vytiahli a identifikovali telo skutočného Taymansa, celá záhada sa vysvetlila. Smikove telesné pozostatky, teraz už pod pravým menom, boli prevezené z Bruselu na vojenský cintorín v belgickom Gente a odtiaľ po ďalších takmer tridsiatich rokoch na žiadosť slovenských orgánov vojenským špeciálom do Bratislavy, kde už našli definitívny pokoj na cintoríne v Slávičom údolí. Na mieste smrteľného pádu pri farme Bloksteeg má hrdina od marca 1992 pamätnú tabuľu a je po ňom pomenovaná aj jedna z ulíc vo Zwolle.

psali jsme: Zapomenutý hrdina zpod Orlických hor a jeho vzácný dárek britské RAF - pilot František Trejtnar

Smikova neobyčajne úspešná operačná služba sa skončila po 263 operačných bojových letoch, vtedy mal nalietaných 371 operačných hodín. Počas týchto letov zostrelil 10 nemeckých lietadiel určite, 2 pravdepodobne a 3 stroje poškodil. Taktiež sa mu podarilo zostreliť 3 nemecké bezpilotné strely V-1. Okrem toho zničil ďalšie 2 lietadlá na zemi, 6 lokomotív, 3 vlaky, 22 transportných lodí a člnov, 2 obrnené vozidlá, 4 nákladné automobily.

 

Zdroje: Valka.cz, Osobnosti.sk, fcafa.com

 

Tagy článku

SECURITY magazín je ve své tištěné podobě první a jediný český odborný časopis o komerční bezpečnosti a vychází od roku 1994. SECURITY magazín se orientuje především na profesionály v přímém výkonu služby v soukromých bezpečnostních agenturách a ve firmách, které poskytují technické bezpečnostní služby. Je určen také manažerům, kteří uvedené služby prodávají a řídí a bezpečnostním specialistům, kteří bezpečnostní služby nakupují v soukromém i státním sektoru. Zkušenosti a informace v SECURITY magazínu jsou ale určeny i laické veřejnosti, potenciálním zákazníkům, kteří o bezpečnosti velmi často mluví a ne vždy jí rozumí nebo chápou její specifika. SECURITY magazín chce tradiční spoluprací s akademickým prostředím a experty v oboru dokázat, že komerční bezpečnost je multioborová disciplína, úzce propojená požadavky norem a předpisů a je v mnoha ohledech založena na moderních vyspělých technologiích, které mohou instalovat a provozovat pouze vzdělaní specialisté.

Cookies nám pomáhají k Vaší spokojenosti

Tento web používá soubory cookies k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti.
Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Další informace