HISTORIA: 313. československá stíhacia peruť

HISTORIA: 313. československá stíhacia peruť
Autor fotografie: Autor: Autor: Jan Suchý, Prague (JanSuchy) – Vlastní dílo, Volné dílo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=1090504|Popisek: Ilustračný obrázok k článku-
11 / 03 / 2016, 17:30

Dnes vám prinášame článok z histórie. Tento článok nadväzuje na predchádzajúce články o československých stíhacích perutiach, a je o 313.československej stíhacej peruti.

 

Oficiálne bola založená, 10. mája 1941, rozhodnutím britského Air Ministry a československého exilového Ministerstva národnej obrany. Bola jednou zo štyroch československých perutí v RAF. Jej emblémom bol znak s jastrabom, a motto „Jeden jastrab mnoho vrán rozháňa“. 313. stíhacia peruť dostala stíhačky Supermarine Spitfire Mk. I. a bola umiestnená na základni Catterick, v grófstve Yorckshire.Velietľom perute, sa stal Sqadron Leader Josef Jaške a jeho zástupcom Gordon Sinclair. Pozemný personál, pre 313. peruť zabezpečovali Briti. Naši letci začali výcvik na šiestich, už používaných stíhačkách typu Spitfire, ktoré trpeli často poruchami. 27. mája 1941 sa pri cvičnom lete zrútil Spitfire, pilota seržanta Jozefa Gutvalda, ktorý narazil so strojom, strmhlav do zeme a na mieste zahynul. 10. júna 1941 peruť dokončila výcvik a stala sa plne bojaschopnou. Po dokončení výcviku sa 1. júla 1941 313.stíhacia peruť presunula na svoje nové pôsobisko, na základni Leconfield, kde mala vykonávať obranu prístavu Kingston Hull. 14. augusta 1941 sa podarilo naplniť plný stav pilotov a začalo prezbrojovanie na nové typy stíhačiek Spitfire Mk.IIA. 25. augusta boli tiež podniknuté prvé lety pod vedením Sqadron leadera Josefa Jaškeho. 26. augusta sa peruť presunula na juh Británie do Portreathu v grófstve Cornwall.Tu podliehali 10.stíhacej skupine. Prvou operáciou našich letcov nad okupovaným Francúzskom bol 31. augusta 1941 sprievod britských dvojmotorových stíhačiek Westland Whirlwind z 263. perute. 15. decembra 1941 peruť opät presunuli na základňu Hornchurch v Essexe a pridelili ju 11. stíhacej skupine. Počas pobytu v Hornchurchi, sa piloti najčastejšie stretávali s nemeckými pilotmi z JG 26 Schlageter, ktorá bola vyzbrojená novými lietadlami Fw 190A-1, ktoré v mnohom prekonávali ich Spitfire Mk.VB. Bol to práve príslušník Jg 26, velitel III./JG 26 Hpt. Jozef Priller, ktorý spôsobil prvú bojovú stratu perute. Jeho obeťou bol P/O Vladimír Michálek, ktorého Priller zostrelil 27. marca 1942 počas náletu na elektráreň v Ostende. Medzitým došlo na prelome rokov 1941 a 1942 k prezbrojeniu na novšie Spitfiry Mk VB. Jednotka sa podieľala na viacerých eskortných misiách nad nepriateľské územie. Počas leteckých bojov, 28. marca 1942 dosiahli jej letci Karel Mrázek a Václav Jícha, prvé 2 potvrdené zostrely, keď zničili 2 stroje Focke-Wulf 190. Piloti si odlietali aj niekoľko nočných letov, ktoré sa pre nevhodnosť nimi používaných lietadiel veľmi neosvedčili, a postupne sa rušili. To, že smrť číha na letcov takmer na každom kroku, sa členovia 313. perute presvedčili v januári 1942. Na zlé počasie doplatil 11. januára, Sgt. Josef Valenta, keď sa vracal z letu. Pre zlé počasie musel opakovať pristátie, pričom jeho lietadlo (RY-S) stratilo rýchlosť a na zemi explodovalo. Z jeho straty personál perute ešte poriadne nespamätal a 22. januára sa odohrala ďalšia tragédia. Sgt. Otto Špaček, ktorý spolu so Sgt. Blažejom Konvalinom nacvičoval vzdušný boj, stratil nad lietadlom kontrolu a prepadol sa do vývrtky. Tú sa mu podarilo vybrať necelých 50 m nad zemou. Avšak Sgt. Konvalina ho počas pádu nasledoval ale strmhlavý let už nestihol vybrať. Sgt. Otto Špaček skončil pred vojenským súdom, ktorý ho obvinil z nepovoleného nízkeho lietania a udelil mu zákaz lietania na 3 mesiace. Vylodenie spojencov v Normandií 6.6.1944 bolo prísne tajnou operáciou, a tak väčšina vojakov nevedela, kedy táto obrovská operácia začne. Keď sa však na lietadlá na začiatku júna 1944 namaľovali čiernobiele pruhy, bolo jasné, že vylodenie začne v priebehu niekoľkých dní. Invázia začala 6. júna 1944 zoskokom spojeneckých výsadkových jednotiek na území Normandie. Bola očakávaná silná letecká aktivita Luftwaffe, ktorá sa však napokon ešte dlhé mesiace po vylodení neukázala v bývalej sile. Počas bojov v okolí Caen, sa na týždeň presunuli 310. a 312. peruť na francúzske pobrežie. Po „zmiznutí Luftwaffe“ začala pre obyvateľov Británie nová hrozba - rakety V-1. Táto hrozba bola pre veliteľov letectva taká veľká, že stiahli wing z podporných operácií a prevelili ho ku Vzdušnej obrane Veľkej Británie (ADGB). Jednu V-1 sa podarilo zostreliť. Šťastným strelcom bol Sgt. Charles Stojan z 313. perute. 11. júla 1944 bola jednotka presunutá do Orknejí na letisko Skeabrae, aby chránila prístav Scapa Flow. Zo Škótska sa presunula 4. októbra 1944 na základňu North Weald v Essexe, odkiaľ podnikala eskortné misie, denné nálety a pozemné útoky na oblasť Holandska. Na konci roku 1944 sa presunula na letisko Bradwell Bay. Jej poslednou základňou bol Manston v grófstve Kent, kam sa presunula 27. februára 1945. Po skončení vojny sa jednotka vrátila do Československa, jej odlet sa uskutočnil 24. augusta 1945. Jednotka bola v Československu rozpustená 22. septembra 1945 na základni v Brne. Zvyšok jednotky tvorený britským personálom bol rozpustený 15. februára 1946. Peruť počas vojny prišla o 29 letcov.

prečítajte si aj:  História: 312. československá stíhacia peruť
                          História: 311.československá bombardovacia peruť v RAF
                          História: 310. československá stíhacia peruť

autori: David Obšitník, Samuel Poništ

zdroje: Wikipedia, kniha- vojenské dejiny Československa 4.diel 

Tagy článku