HISTÓRIA: Stalinov kat - Lavrentij Pavlovič Berija

HISTÓRIA:  Stalinov kat - Lavrentij Pavlovič Berija
Autor fotografie: Wikipedie|Popisek: Berija so Stalinovou dcérou v medzivojnovom období
02 / 11 / 2016, 14:30

Prinášame vám článok o človeku, ktorý dostal za svoje činy, prezývku ''Stalinov kat''. V roku 1953 bol obvinený zo spolupráce s britskou tajnou službou, onedlho bol popravený.

Lavrentij Pavlovič Berija sa narodil 29. marca 1899, pri meste Suchumi v Gruzínsku. Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Po skončení strednej školy, začal študovať na Vysokej technickej škole v meste Baku. Tu aj organizoval miestnu boľševickú stranu. Od roku 1921 až do roku 1931 bol vo vedení sovietskej rozviedky a kontrarozviedky, bol aj námestníkom riaditeľa azerbajdžanskej Zvláštnej komisie, tzv. Čeka, ktorá riadila pracovné tábory (gulagy), zodpovedali za konfiškáciu potravín a boj proti nepriateľom Komunistickej strany. Príslušníci Čeky boli zodpovední aj za prenasledovanie, zatýkanie a mučenie odporcov režimu, potlačenie roľníckych aj robotníckych vzbúr a povstaní.

Päťročná existencia Čeky stála život odhadom 200 až 500 tisíc občanov ZSSR. Táto bezpečnostná služba, zavraždila na príkaz Lenina aj ruskú cársku rodinu Romanovcov, v Jekaterinburgu.

Berija od roku 1931 viedol centrálny výbor Komunistickej strany Gruzínska a stal sa jedným z najbližších priateľov sovietského diktátora Josifa Stalina. V krajine vďaka svojej brutálnej politike získal neobmedzenú moc. Počas Berijovho úradovania, Gruzínsko vykazovalo najviac popráv v celom ZSSR. Tu Berija nechal zatýkať, vypočúvať členov NKVD, či komunistickej strany. A nespolupráca s vyšetrovateľmi sa rovnala poprave. V auguste 1938 bol menovaný do funkcie 1. zástupcu národného komisára vnútra. Ako prvé od konca septembra 1938 do januára 1939, začal robiť čistky v radoch vyšších funkcionárov sovietskej tajnej polície NKVD a v súdnictve, kde nechal zlikvidovať ľudí po jeho predchodcovi Ježovovi. V rokoch 1939-1941 sa podieľal na deportáciách obyvateľov Pobaltských republík, západného Bieloruska, Ukrajiny a Moldavska, ktoré boli pričlenené k ZSSR do pracovných lágrov. Po porážke Poľska v septembri 1939 presadil aj likvidáciu zajatých poľských dôstojníkov a poľskej inteligencie, čo malo za následok napríklad masové vraždenie v Katyni. Po napadnutí ZSSR v lete 1941 Nemeckom, sa podieľal na realizácii deportácií Nemcov, Fínov, Grékov a ďalších národov v rámci územia ZSSR do gulagov. Od roku 1943 tieto deportácie postihli napríklad aj Krymských Tatárov a ďalšie národy Severného Kaukazu a Krymu obvinených so spolupráce s okupantmi. Od 18. marca 1946 sa stal členom Politbyra najvyššieho výboru komunistickej strany, a tak sa dostal do úzkeho kruhu najvyšších predstaviteľov ZSSR. Kontroloval napríklad aj vývoj a testy prvej sovietskej atómovej bomby, ktorú ZSSR otestovali v roku 1949. Po Stalinovej smrti v roku 1953 bol Berija poverený Malenkovom vedením Ministerstva vnútra (MVD) a zároveň menovaný do funkcie podpredsedu vlády.

26. júna 1953 ho však Nikita Chruščov na zasadnutí vlády obvinil zo spolupráce s britskou tajnou službou, ihneď po tom bol zatknutý dôstojníkmi na čele s maršalom Žukovom a Moskalenkom. Pri zatýkaní bol prítomný vtedy nevýznamný plukovník Brežnev. Beriju súdil tribunál, ktorému predsedal maršál Konev. Berija bol súdený za zradu, terorizmus a kontrarevolučnú činnosť v čase občianskej vojny. Spolu s Berijom boli súdení jeho 6 blízki spolupracovníci, ktorí boli popravení 23. decembra 1953.

Písali sme: 

Zdroje: Wikipedia, fdb.czvalka.cz

Autor: Dávid Obšitník/ 2.svetová vojna 1939-1945

Tagy článku