Autor fotografie: Autor: Matěj Baťha – Vlastní dílo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=4854374|Popisek: Pamätná doska na fasáde domu v Prahe
Dnes sme si pre vás pripravili článok z histórie, o jednom z najúspešnejších československých letcov počas druhej svetovej vojny.
Karel Janoušek sa narodil 30. októbra 1893 v českom Přerove do rodiny oficiála vtedajších Rakúsko-Uhorských ríšskych dráh. Keď mal malý Karel len dva roky zomrela mu mama Adelheid. Po maturite na českom Vyššom reálnom gymnáziu Přerove roku 1912, a po tom čo absolvoval abiturientský kurz na nemeckej obchodnej škole v Přerove, sa zamestnal vo firme Kratochvíl svojho strýka ako úradník. Na vojenskú dráhu nastúpil odvodom do Rakúsko-Uhorskej armády 2.6.1915.Začal študovať na Škole pre dôstojníkov pechoty v zálohe v českej Opave. Po skončení štúdia v Opave nastúpil ako jednoročný dobrovoľník do služby v Pešom pluku 57. S týmto plukom bojoval na frontoch 1.svetovej vojny. Bojoval v Taliansku a neskôr aj na ruskom fronte, kde počas Brusilovovej ofenzívy padol 2. júla 1916 do ruského zajatia. Ale už 1. augusta 1916 sa prihlásil do služby v srbskej armáde (konkrétne do II. dobrovoľníckej srbskej divízie) ale následne hneď nato prešiel 14.októbra1916 do sformovaných československých légií v Rusku. Tam slúžil hlavne pri 1.čs.streleckom pluku, kde sa postupne vypracoval na veliteľa čaty, roty, práporu. Zúčastnil sa bojov pri Zborove, Kazani či bojov pri Tajšete ale aj pamätnej bitky pri Bachmači v marci 1918.Bol dvakrát zranený. O rok neskôr bol povýšený do hodnosti kapitána. V roku 1920 sa konečne vrátil s legionármi do novovzniknutej ČSR. Po návrate ostal v armáde ako dôstojník z povolania v budovaných ozbrojených silách prvej republiky. Usadil sa v Prahe a oženil sa s Annou Steinbachovou, deti však spolu nikdy nemali. Pôsobil v3. (operačnom) oddelení štábu Zemského vojenského veliteľstva pre Čechy v Prahe potom nastúpil do služby vo vojenskom letectve (1924), kde absolvoval výcvik leteckého pozorovateľa v roku1924 a stal sa pilotom v roku 1925.Najskôr pôsobil na Vojenskom leteckom učilišti v západočeskom Chebe. Neskôr sa zúčastnil stáží vo francúzskom letectve.1. januára 1937 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála. Od roku 1933 bol veliteľom zemského letectva v Čechách a počas mobilizácie v roku 1938 velil letectvu 1.armády. No 15.novembra1939 musel odísť. Ušiel cez skupinu Obrana národa trasou najprv cez Slovensko ďalej do Maďarska ďalšia jeho cesta viedla cez Juhosláviu, Grécko až do Bejrútu. Z Bejrútu sa dostal až do Francúzska, kde ho poverili velením československého letectva formujúceho sa vo Francúzsku. Tu sa snažil čo najrýchlejšie zostaviť československé letecké sily, no nepodarilo sa mu to kvôli administratívnym prieťahom a zdržovaním francúzskymi úradmi. Vo funkcií ostal až do 15. marca 1940, kedy ho vystriedal brigádny generál. Ing. Alois Vicherek. Keď v máji 1940 vpadol Wehrmacht do Francúzska Janoušek už 18. júna počas vzniknutého zmätku opustil Francúzsko na lodi Karnan, ktorá vyplávala z prístavu vo francúzskom Bordeaux. Po trojdňovej plavbe nakoniec 21.júna 1940 prišli do prístavu Falmouth v Británií. Tam ako veliteľ československého letectva sa začal snažiť, aby sa československí piloti čo najrýchlejšie mohli zapojiť do bojov proti Nemecku.12. júla. 1940 bol zriadený Inšpektorát československého letectva (Czechoslovak Inspectorate General), a do čela bol britským Ministerstvem letectva vymenovaný práve brig. gen. RNDR. Karel Janoušek Ako jediný z československých vojakov slúžiacich v Británií získal hodnosť Leteckého maršála RAF. Jeho služobné povinnosti priviedli Karla Janouška do všetkých krajín, kde bojovalo aj československé letectvo, do Spojených štátov na Bahamy či Kanady. Janoušek ako predseda Spolku československých inžinierov a technikov sledoval rýchly vývoj leteckej techniky a zasadzoval sa o vzdelávanie českých technikov v tejto oblasti.Funkciu inšpektora československého letectva v Veľkej Británii (Inspector General of the Czechoslovak Air Force), náročnú na organizačné a diplomatické schopnosti, divízny generál RNDr. Karel Janoušek vykonával celých 5 rokov, až do 19. 10. 1945, pričom 17. 5. 1945 bol povýšený do hodnosti Air Marshal anglickým kráľom Jurajom VI.. Stal sa tak jediným československým občanom, ktorý dosiahol hodnosť maršála. Do oslobodenej vlasti sa vrátil tri mesiace po kapitulácií Nemecka 13.augusta1945 lietadlom Dakota Mk.IV. Keď sa vrátil domov, zistil že skoro všetci jeho príbuzní neprežili 6 rokov nacistickej okupácie. Manželka a jedna z jeho sestier zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime, jeho brat v Buchenwalde a dvaja švagrovia na pražskom Pankráci. Pôsobenie v Británii počas vojny ho predurčilo, aby sa stal veliteľom nového československého letectva, nový minister obrany gen. Ludvík Svoboda však menoval veliteľom Janouškovho starého rivala div. gen. Ing. Aloisa Vichereka. Ten sa vrátil spať do vlasti cez ZSSR a bol pre orientáciu novej čs. armády prijateľnejší .nemohlo sa však zabudnúť na Janouškove zásluhy v Anglicku a tak ho menovali 20. októbra 1945 do funkcie podnáčelníka hlavného štábu pre zvláštne úlohy. 15. februára 1947 bol menovaný do novovzniknutej funkcie dočasného inšpektora protileteckej ochrany pri hlavnom štábe, kde aspoň teoreticky mohol zúročiť svoje skúsenosti z vojny. Ale prišiel február roku 1948 a Karel Janoušek sa mal zanedlho stať jednou z prvých obetí komunistických perzekúcií. Už 28. februára 1948 bol poslaný na dovolenku a k 1. júnu 1948 bol preložený do výslužby.
Medzitým ho však 30. 4. 1948 pri Přešticiach zatknutý na úteku, vyprovokovaným agentom Ing. Jaroslavom Doubravským (krycie mená Igor Dischinger či Antonín Navrátil), pracujúcim pre 5. odd. (ObZ).Na súdnom procese bol následne 17. 6. 1948 odsúdený Vrchním vojenským súdom v Prahe k 18 rokom ťažkého žalára. Po tom čo sa Janoušek proti rozsudku 9. 2. 1949 odvolal na Štátnom súde v Prahe mu bol trest zvýšený ešte o rok. Trest si odpykával na Boroch, v Opave, vo väznici v Leopoldove či v Ruzyni. Po údajnom úteku z Borov mu bol trest zmenený na doživotné väzenie. Vo väzení v Ruzyni v rokoch 1956-1957 na nátlak Štb spolupracoval na prípade tam väzneného bývalého veliteľa žejinnej školy Waffen-SS „Hradischko“ SS-Oberführera Emila Kleina. Z väzenia v Ruzyni bol nakoniec prepustený na základe veľkej prezidentskej amnestie 9. 5. 1960.Vo väzení strávil celých 12 rokov a 10 dní svojho života. Keďže nemal už skoro žiaden majetok, tak dostal od štátu len veľmi malý dôchodok.
Zamestnal sa preto ako inventúrnik národného podniku Textil Praha. V roku 1967 ako 74 ročný odišiel Janoušek do dôchodku. Vyšší vojenský súd v Příbrami ho síce 5. 7. 1968 zbavil dvadsať rokov starej obžaloby, no pre vtedajšie rehabilitačné procesy mu ako mnohým nebola vrátená pôvodná hodnosť generála. To sa stalo až 23. 8. 1990 vďaka nariadeniu prezidenta ČSFR a 2. 12. 1991 mu bola in memoriam udelená hodnosť československého armádneho generála. Bol vyznamenaný veľa vyznamenaniami medzi mnohými dostal aj vyznamenania ako Commandeur de la Légion d° Honneur (1945), Knight Commander of the Order of the Bath (1941) a americkým Commander of the Order of Merit (1945). Karel Janoušek zomrel 27. októbra 1971 v Prahe vo veku 77 rokov.
Autor: David Obšitník, Samuel Poništ