Autor fotografie: fb profil Roberta Fica
Slovenský expremiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico je neprehliadnuteľnou osobnosťou, ktorá budí pozornosť pred každými voľbami. Poslancom je od roku 1992, teda viac ako tri desaťročia. Aj to je doklad faktu, že politiku robiť vie a, že mu významná časť voličov jeho recepty verí a jeho pochybenia dokáže odpúšťať. Čokoľvek si dnes o jeho rétorike v predvolebnej kampani možno myslieť, je jasným favoritom volieb a veľmi pravdepodobne mieri opäť na post premiéra. S ohľadom na konšteláciu na slovenskej politickej scéne je pravdepodobné, že jeho mandát bude veľmi silný. A Fico sa týmto stáva v európskom kontexte mimoriadnym javom: tak úspešného vodcu zastupujúceho kedysi tak silnú konzervatívnu ľavicu dnes mimo Slovenska už nenájdeme.
V Českej republike sa sociálna demokracia postupne strácala, až zmizla zo Snemovne úplne. V Európe tradičnú ľavicu s jej témami zameranými na nižšie a stredné vrstvy obyvateľstva vystriedal tzv. liberalizmus, progresivizmus, ktorý naopak v vo viacerých veciach obyčajným pracujúcim človekom a jeho záujmami a starosťami ostentatívne pohŕda, a stavia pred neho vzdušné zámky riešenia abstraktných problémov. Tie potom obhajuje spôsobom a slovníkom, ktorému bežný človek jednoducho nerozumie a snáď ani rozumieť nechce.
Ide o pestré témy, od snahy časti Európy ovplyvniť tvrdenú priemernú teplotu na Zemi na konci storočia po otázku manželstva pre všetkých. Zatiaľ čo v jednom prípade občan už začína cítiť dopady unáhlených politických rozhodnutí vo svojej peňaženke alebo pri čakaní na dodanie vybraného automobilu, témy z oblasti života sexuálnych menšín okupujú verejný priestor mierou úplne neprimeranou svojej dôležitosti a počtu osôb, ktorých sa priamo dotýkajú. Zakrývajú potom iné témy, ktoré sa naopak budúcnosti Európy dotýkajú celkom určite, a tých sa naopak zástancovia prístupov "novej ľavice" štítia. A všetkých, ktorí tieto témy dvíhajú, hádžu do jedného vreca s hnedastými primitívmi a označujú ich za fašistov. To je napokon sprievodný jav dnešných dní: "Nesúhlasíš so mnou, ja mám pravdu, teda si fašista a putinovec."
Robert Fico rozhodne vie témy, ktoré ľudí zaujímajú, pomenovať. A vie tiež hovoriť o riešeniach, ktorým ľudia rozumejú. Hocikoho môže napríklad zaraziť, že jednou z hlavných tém tohtoročných slovenských predčasných volieb je migrácia. A opäť, tak ako v čase doposiaľ najväčšej migračnej vlny v roku 2015, znejú argumenty o tom, že na Slovensko (a do Česka) predsa migranti neprichádzajú, že sa nás téma netýka a že niektorí politici, a medzi nimi aj Robert Fico, strašia ľudí , aby na tom vo voľbách trhli lepší výsledok.
Na tej istej strane politického spektra, z ktorej tiež útoky prichádzajú, ale zároveň panuje bytostné presvedčenie, že sme predsa všetci najskôr Európania, občania Európskej únie, až potom snáď Slováci, Poliaci alebo Česi. Obava o osud spojeneckých krajín, do ktorých migranti z tretieho sveta dlhodobo mieria, je predsa v tomto ohľade bytostným záujmom bežného Slováka nemenej ako bežného Taliana či Švéda, pretože bez talianskeho Talianska, švédskeho Švédska alebo nemeckého Nemecka nebude ani Slovensko krajinou, ktorou bývalo a ktorou chce byť. Ak neprichádzajú migranti na "naše" Slovensko (zatiaľ), prichádzajú do "našej" Európy.
Konzervatívnu ľavicu téma migrácie zaujíma úplne prirodzene, pretože prináša problém, ktorý zásadným spôsobom sťažuje realizáciu jej politík v sociálnej a pracovnej oblasti. To, čo vidíme v priamom prenose z talianskej Lampedusy a ďalších miest, nie je pomoc utečencom, a nie je to ani v pravom slova zmysle ekonomická migrácia. Je to pochod chudobnej Afriky na štedrú Európu, ktorej sociálny systém ponúka v porovnaní s africkou realitou oveľa jednoduchší život. Je pochopiteľné, že sem Afričania (nielen) chcú prísť; je však nepochopiteľné, že sem týmto spôsobom prichádzať môžu. Z toho dôvodu pribúdajú ľudia, ktorí sú závislí na sociálnom systéme európskych štátov, ktoré pritom majú dosť vlastných problémov. Bez znalosti jazyka a predovšetkým bez vzdelania a bez prijatia všeobecnej európskej kultúry sa drvivá väčšina migrantov nemá šancu uspokojivo na trhu práce uplatniť. A tam, kde mohol štát investovať do zlepšenia podmienok pre svojich obyvateľov, sa musí v dôsledku nezvládnutej migrácie starať o nekonečný prúd prichádzajúcich.
Nová ľavica, sa stále ešte nad osudmi migrantov dojíma a hľadá spôsoby, ako migráciu citlivo regulovať. Konzervatívna ľavica, ktorá záujem obyčajného pracujúceho človeka nepustila zo zreteľa, chápe, že tento prístup nie je v záujme jej voličov. V celoeurópskom kontexte jej však chýbajú charizmatickí lídri – av tomto smere a práve preto je Robert Fico mimoriadnym úkazom. Jeho pravdepodobný úspech vo voľbách posilní hlas tých, ktorí naďalej nechcú len bezmocne situáciu prihliadať. Bude mať príležitosť tému spolu s poľskými či maďarskými politikmi vniesť dôraznejšie na pôdu Európskej únie a žiadať razantnejšie riešenie. Tento hlas je potrebný. Aj v Českej republike.
Českí ľavicovo konzervatívni politici K Ficovmu úspechu vzhliadajú, ako ukázal nedávno Michal Hašek, bývalý podpredseda ČSSD. Pri všetkej úcte k súčasnému vedeniu Sociálnej demokracie, líder formátu Roberta Fica v Českej republike medzi konzervatívnymi ľavicovými politikmi jednoducho chýba.