Autor fotografie: Web Summit, CC BY 2.0|Popisek: Tomáš Valášek
Expert na obranu z hnutia Progresívne Slovensko Tomáš Valášek exkluzívne odpovedal pre SECURITY MAGAZIN na otázky týkajúce sa vojny na Ukrajine, výroby vojenskej techniky, či spolupráci medzi Českou republikou a Slovenskom.
Súhlasíte s potrebou v súčasnej zhoršenej bezpečnostnej situácii posilňovať obranný rozpočet a zintenzívniť modernizačné projekty ozbrojených síl?
Náš obranný rozpočet narástol na slušné 2% HDP, tam ho treba udržať, vzhľadom na rastúci deficit šancu na ďalšie navýšenie nevidím. Dôraz v najbližších rokov musí byť na to, aby sa nové zdroje v obrane čo najefektívnejšie pretavili v moderný výcvik a výzbroj. To nie je úplne jednoduchá výzva, napr. manažovanie množstvo akvizičných projektov naraz dá ministerstvu celkom slušne zabrať. Bude treba posilniť relevantné odborné kádre na ministerstve a v OS SR. PS tiež chce do rozvoja rezortu obrany vniesť väčšiu predvídateľnosť a stabilitu; po vzore Dánska či Francúzska predložiť čo najdetailnejší modernizačný plán s konkrétnymi míľnikmi a požadovanými zdrojmi.
Slovensko má dlhú tradíciu v oblasti vývoja a výroby špičkovej vojenskej techniky. Je podpora rozvoja tohto priemyselného odvetvia a aj v čo najvyššej miere jeho sebestačnosť v programe Vašej strany dôležitým bodom?
Určite chceme podporiť úspešných slovenských výrobcov. Rysujú sa viaceré možnosti spolupráce s Ukrajinou, ktorá naďalej potrebuje veľké množstvo vojenskej techniky ako je delostrelectvo, munícia či odmínovacie zariadenia, pričom všetky tieto vyrábame na Slovensku. Zároveň platí, že skoro všetky členské krajiny NATO posilňujú výzbroj a zásoby. Úlohou vlády bude neúnavne hľadať v partnerstve s relevantnými firmami nové odbytištia.
V oblasti obrany existuje nemálo spoločných slovensko-českých projektov, a v mnohých oblastiach aj tri desaťročia po rozdelení federácie stále naše armády zdieľajú rad technológií, napríklad tie, ktoré využívajú podvozky vozidiel Tatra, ktoré sú aj na Slovensku vyrábané. Vnímate to ako príležitosť a bolo by vhodné vzájomnú spoluprácu zintenzívniť?
To spoločné technické dedičstvo sa z roku na rok zmenšuje; Česko urobilo viacero modernizačných rozhodnutí skôr ako my a nakúpilo či vyvinulo nové vybavenie. Čiže príležitostí na spoluprácu v zmysle spoločnej náhrady pôvodne zdieľanej techniky už bude menej a menej, ale bude treba dôsledne preskúmať príležitosti spoločného výcviku a údržby. Inak, to sa týka aj Poľska, ktoré sa rýchlo stáva možno najvýznamnejším vojenským aktérom v Európe.
Vojna na Ukrajine ukazuje okrem iného na potrebu disponovať dostatočnou výrobnou kapacitou nielen ťažkej delostreleckej munície. Aj to je oblasť, v ktorej na Slovensku prebieha úzka česko-slovenská spolupráca. Má táto spolupráca Vašu podporu?
Áno, má. Všade po Európe sa budú obnovovať zásoby vyprázdnené donáciami Ukrajine. Plus sa vzhľadom na získané ponaučenia z Ukrajiny budú takmer určite navyšovať predpísané množstvá munície, ktoré členské krajiny NATO majú skladovať v čase mieru. Mimochodom, Slovensko ma cenenú expertízu nielen v výrobe novej, ale aj v obnove starej munície, ktorej je v Európe pomerne dosť. Dnes je pri výrobe a obnove limitujúcim faktorom najmä naša kapacita. Budeme sa zasadzovať o to, aby sme tieto kapacity navýšili, lebo Slovensko má na to, aby bolo významným hráčom v Európe na niekoľko dlhých rokov dopredu, čo prinesie nárast zamestnanosti v daných podnikoch.
Súčasná vláda uzavrela niekoľko spochybňovaných a kritizovaných akvizičných projektov. Mala by budúca vláda pristúpiť k auditu, resp. ku kontrole v uplynulom období uzavretých zmlúv týkajúcich sa práve napríklad pásových obrnených vozidiel CV90, kolesových bojových vozidiel Patria AMV, a ďalších?
Zaznamenal som kritiku, ale nie takú, ktorá by zakladala dôvod na prehodnocovanie modernizačných rozhodnutí. Pokiaľ sa vynoria nové informácie zo spravodajských kruhov či z OČTK tak sa to môže zmeniť, ale nateraz považujem za dôležitejšie ustrážiť, aby rozbehnuté projekty boli doručené načas a v rámci rozpočtu.
V Českej republike prebieha veľmi intenzívna diskusia o nákupe nových nadzvukových lietadiel 5. generácie. Slovensko sa už pred rokmi rozhodlo ísť cestou osvedčených strojov F-16. Nebude absencia strojov 5. generácie vo výzbroji OS SR znamenať pre Slovensko a rozvoj schopností jeho vzdušných aj pozemných síl nevýhodu?
Už je neskoro na prehodnocovanie rozhodnutia z vlády SNS a SMERu kúpiť stíhačky F-16. Kocky sú hodené, tréning na ne prebieha dlhodobo a prvá z nich už bola vyrobená. Pokusy zvrátiť toto rozhodnutie by narobili škody na bojaschopnosti vzdušných síl. Tie F-16 sú lietadlá 4,5 generácie; sme jedna z prvých krajín v Európe, ktorá bude mať túto novšiu verziu. Pre potreby Slovenska je dostačujúca.
Je podľa Vášho názoru stav konvenčných ozbrojených síl NATO v Európe dnes dostatočný, aby pôsobil s istotou ako odstrašujúci prvok proti prípadnej agresii?
Zhruba áno, aj vzhľadom na to, že ruské sily sa neúspešným pokusom dobiť Ukrajinu značne vyčerpali. Ale v Rusku sa intenzívne rozbehla vojenská výroba, v čom Európa zaostala. Máme oveľa väčší výrobný potenciál, kvalitnejšiu techniku aj oveľa viac zdrojov k dispozícii, ale nevyužívame ich zďaleka tak intenzívne ako Rusko.